Obec Kameničany leží na strednom Považí, na pravom brehu rieky Váh. Územie obce je súčasťou Ilavskej kotliny, a zo západu je ohraničené pohorím Bielych Karpát. Nadmorská výška obce je 237 metrov. Obec má približne 470 obyvateľov.
Prvá písomná zmienka o obci Kameničany sa nachádza v darovacej listine z roku 1193, ktorou uhorský kráľ Bela III. daroval Vrazlovi, veliteľovi hradnej posádky v Trenčíne dva voľné chotáre - Kameničany a Predmier, za služby poskytnuté pri vojenskej výprave proti Byzantskej ríši.
Obec sa v priebehu svojej histórie spomína pod rôznymi menami:
1193 - Kemenchen,
1379 - Kameniczan,
1491 - Kamychan,
1692 - Kameniczani,
1863 - Kamentsani,
2000 - Kameničany
V obci sa nachádza kaplnka so zvonicou. Táto kaplnka bola postavená v 60-tych rokoch 20. storočia. Svätá omša je v obci slúžená len raz do roka - 5. júla, na sviatok svätého Cyrila a Metoda, ktorým je kaplnka zasvätená.

 

V obci sa nachádza kaplnka so zvonicou. Táto kaplnka bola postavená v 60-tych rokoch 20. storočia. Svätá omša je v obci slúžená len raz do roka - 5. júla, na sviatok svätého Cyrila a Metoda, ktorým je kaplnka zasvätená. V obci sa ďalej nachádza približne 450 ročná lipa  /stred obce/.

Charakteristika obce
Obec Kameničany leží v Ilavskej kotline, medzi obcami Slavnica a Bolešov, v severnom okraji západoslovenskej nížiny. Administratívno – právne je začlenená do okresu Ilava.

Podrobná história obce
Obec Kameničany je jedna z najstarších obcí na Považí. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1193, keď kráľ Béla III. po vojne s Byzanciou dal za verné služby Vratislavovi a Stojslavovi do daru Kameničany a vyňal ich z majetku trenčianského hradu. Neskôr obec prešla do vlastníctva ostrihomských križiakov. Od roku 1353 patrila rodine Kamenických. V 15. – 18. storočí nachádzame v obci zemianske rody Urbanovských, Hrabovských, Marszovských a Nozdrovických. Od 18. storočia časť majetkov patrila vršateckému panstvu pod grófmi Konigsegovcami sídliacimi v Pruskom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, príležitostne pracovali v lesoch a tiež ako nádenníci na veľkostatkoch u Frangla a Schlezingera. V minulých storočiach v obci údajne stála vysoká veža, ktorá mala plniť signalizačné úlohy, keď sa blížil nepriateľ. V ulici “Kút“ bol kláštor Trinitárov a pri ňom cintorín. Dodnes ako najstaršia pamiatka v obci sa zachovala stará lipa, ktorej vek sa odhaduje na 400 – 500 rokov. Začiatkom 20. stor. panské pozemky odkúpili bohaté rodiny Franglovská a Slezingerovská, časť patrila cirkvi.

V minulých storočiach v obci údajne stála vysoká veža, ktorá plnila signalizačné úlohy. Výstrahy pred nepriateľom vysielala Ilava a preberali ich Kameničany a odovzdávali do Dubnice, alebo opačne...Na Zámostí za humnami pri potoku v ulici Kút bol kláštor trinitárov a pri ňom cintorín. Na mieste terajšieho cintorína kedysi sídlila menšia posádka na ochranu zemepána a poddaných. Dodnes ako najstaršia pamiatka v obci sa zachovala stará lipa.

Vývoj obce v ľudnatosti a počte domov bol nasledovný: r. 1598 - 33 domov, r. 1784 - 55 domov, 63 rodín, 365 obyvateľov, r. 1828 - 44 domov, 484 obyvateľov, r. 1869 - 331 obyvateľov, r. 1900 - 300 obyvateľov, r. 1921 - 362 obyvateľov, 1940 - 472 obyvateľov, r. 1970 - 673 obyvateľov.

Domy až do 20. teho storočia boli z kameňa a surových tehiel, ktoré si občania robili sami na obecnej roli pri Lužoch. Neskôr kupovali pálenú tehlu v Piechove na Kolúchovci. Domy boli pokryté šindľom a slamennými doškami, škridľu začal vyrábať Kratochvíl v Bolešove. Cesta v obci bola obyčajná-nespevnená v čase dažďov s povestným blatom. Neveľká obec mala v tej dobe 4 krčmy. V r. 1910 bola uvedená do prevádzky železnica Nemšová-Led.Rovne, čím sa podstatne zlepšilo spojenie zo svetom a vytvoril sa predpoklad pre rozvoj priemyslu na okolí.

Začiatkom 20.teho storočia život v obci poznačila prvá svetová vojna. V 30-tych rokoch chodili niektorí občania pracovať na výstavbu železničnej trate Púchov-Vsetín. Občan Martin Gašpar mal ako prvý občan v obci bicykel. Koncom 30-tych rokov sa začalo s reguláciou Váhu a s výstavbou Vážskej kaskády s hydroelektrárňami. V r. 1937 začala výstavba Škodových závodov v Dubnici a to znamenalo najviac pracovných príležitostí a príjmov. Začala sa výstavba okolo hradskej. V r. 1942 bola obec elektrifikovaná

Po roku 1945 sa prikročilo k rekonštrukcii ciest v obci. Každá domácnosť prispela čiastkou 50 Kčs. V 50-tych rokoch bol vybudovaný miestny rozhlas, ktorý bol dočasne napojený na rozhlasovú ústredňu v Bolešove. V 60-tych rokoch v akcii "Z" Jednota postavila nový obchod. Starý obchod po Perjesovi bol už nevyhovujúci. Po založení JRD sa vybudoval družstevný dvor s maštaľami, opravárskymi dielňami a skladmi. Pribudli nové chodníky, asfaltová cesta, športové kabíny a nová zvonica s kaplnkou sv. Cyrila a Metoda. Kúpou pozemku od p. Švítlovej z Bolešova sa rozšíril cintorín a postavil sa dom smútku. V r. 1991 bola vykonaná rekonštrukcia obecného úradu v bývalom súkromnom dome. V dôsledku úbytku vody vo Váhu, začala sa tratiť aj v studniach. Preto po vybudovaní vodného zdroja pre Dubnicu v chotári obce za Prostrednou v r. 1992 sa vybudoval aj obecný vodovod v Kameničanoch.